(pokračovanie článku z čísla 2/2016)


Pán Havlovič
s uvedomelými rodákmi tiež znovu zrealizoval myšlienku založenia
Račianskej izby v Rači, ktorá sa do siete múzeí zaradila v roku 2001
a slúži doteraz. Jej expozícia so svojimi predmetmi a rozložením prešla
postupnými úpravami a v súčasnosti predstavuje zaujímavú expozíciu s viacerými
zaplnenými vitrínami a panelmi, ale nedá sa rozšíriť, muzeálna činnosť sa
nerobí, nezachraňuje sa naše kultúrne dedičstvo. Navyše nie je voľne prístupná
ako iné múzeá.
V rámci hľadania
vhodného a účelového riešenia aj s predstaviteľmi mestskej časti Rača
v roku 2012 pán Havlovič a pár priateľov vypracovali návrh cieleného
rozvoja expozície a jej rozšírenie činností premiestnením do Koloničovej
kúrie. Navrhovaný projekt mapoval súčasný stav a zostavil 17. bodový
program rozdelený do dvoch etáp realizácie. Návrh bol podporený poslancami Miestneho
zastupiteľstva v Rači a bol predstavený v Račianskom výbere č. 10/2012. Prvá etapa realizácie sa mala
uskutočniť v roku 2013 presťahovaním múzea a jeho uvedením do
opätovnej, už rozšírenej prevádzky s galériou. V súhrne tu zaznelo:
„Zriadením Račianskeho múzea so štatútom oblastného, prípadne regionálneho
múzea a jeho zaradením do siete múzeí Slovenska sa Rača v starostlivosti
o svoje kultúrne dedičstvo posunie na úroveň, na ktorej sa už dávnejšie so
svojimi muzeálnymi zariadeniami nachádzajú susedné mestečká Svätý Jur a Pezinok.“.
Prešiel ďalší rok, v ktorom zriadenie Račianskeho múzea poslanci Miestneho
zastupiteľstva v Rači opäť podporili a schválili celý navrhovaný
rozpočet 6 000 eur, ale k realizácii sme sa nedopracovali.
Pre záchranu
kultúrneho dedičstva potrebujeme zanietenú, uvedomelú spoločnosť, ktorá si je
vedomá kultúrnych hodnôt aj v kuse starého hrdzavého železa, nakoľko môže
dokumentovať, a doplniť dávnu históriu. Napríklad iný typ vinohradníckeho
nástroja, predmetu, aký nepoznáme.
V reálnom
živote význam kultúrneho dedičstva je široký, predstavuje podstatu našej
existencie, je základom pre pochopenie, akú cestu sme urazili, kde sa
nachádzame a akým smerom by sme mali ísť, aby sme si ho nezničili! Je
nesporné, že nám minulosť mizne pred očami. Čo kedysi bolo bežne v domácnostiach,
na povalách už nie je. Dokumenty, fotografie a iné predmety príbuzných
mnohým nič nehovoria. Že sú za nimi osudy ľudí, životné príbehy, z ktorých
by sme sa mohli poučiť všetci, chápe každý vnímavý človek, ktorý si ich váži, a preto
si ich aj ochraňuje. Lenže sú situácie, kedy niet dedičov, čo by ich uchraňovali
pre ďalšie generácie, niet priestoru na ich uloženie a pod. Mnohé
jednotlivosti vydajú svoju hodnotu až v celku s inými, a práve
aj na tieto účely budujeme muzeálne zbierky, odborne ich spracovávame, aby sme
ich napokon mohli predstaviť verejnosti v celej ich kráse. Muzeálna
činnosť svojou starostlivosťou o predmety minulosti predstavuje stupeň vyspelosti
národa v porovnaní s inými národmi, vedie národ k vyššej kultúrnej
úrovni a k uvedomelej mládeži, a preto je nenahraditeľná.
Aleš Šilberský
pracovník SNM - Múzea kultúry karpatských Nemcov
obyvateľ Rače
obyvateľ Rače
0 comments:
Zverejnenie komentára